Poviedka pre Zuzanu – 4.díl

Poviedka pre Zuzanu (+Martin) alebo XY pokračovanie „U řeky“

S Martinom sme dorazili do penziónu. Všade hrobové ticho a ani na recepcii nikto nebol. Po špičkách sme sa prikrádali na našu izbu. Spoza niektorých dverí bolo počuť hlasnejšie chrápanie. Vošli sme na izbu, ako nejakí zlodeji.  Potichúčky. A Martin nevyslyšal moje prosby z cesty do penziónu. Zase bolo z neho zviera, ktoré ma v spálni hodilo na posteľ a nezdržoval sa detailami, ako vyzliecť sa, osprchovať sa, rozdráždiť ma a už bol nekompromisne vo mne na doraz. Aj nohavičky len posunul na bok. Až som sa čudovala, že tá moja kundička ho takto pekne prijala a stiahla sa okolo neho, že som ho pekne cítila. Zase sme vystrájali do rána a určite pobudili aj niektorých susedov. A nad ránom totál vysilení zaspali.

Raňajky sme pravdaže prespali . Keď nám servírovali v jedálni obed, podozrivo s úškrnom na tvári si nás celé osadenstvo obzeralo. To je ale prúser! Všetci to vedia! To nebol rumenec na tvári, čo som mala. Červená som bola aj na pätách a hanbila som sa neskutočne. Ani som nevedela, čo si dávam do úst. Aký obed práve konzumujem.  Martina som chcela stiahnuť niekde inde do reštiky, ale on tam sedel ako kráľ kráľov a vychutnával si všeobecný obdiv. Borec!

„Idem na izbu. Ja to tu nevydržím“ a už som chcela zdrhnúť na izbu.

„ Děvenko“, oslovila ma nejaká moraváčka.  „Toš si k nám hopsni na pŕdel, sem na bobek a povyprávjaj, jak bylo na tém fusbale?! A tóš,  to radčší néé, to víme. Nás zajímá ten druheej póólčas. V tém šéénku. S mísníma ogarama.“ a uškŕňala sa, ako všetky spolu sediace. „Do rána sém nezažmourila oko. Byla Vás slyšte  plná chýža. I múj starý se od vás iňšpíroval a přefíkl mě také.“ Klesla som na prdel pri tých babách a podali mi deci borovičky. Nikdy som neexla toľko tvrdého chlastu, ale vtedy som musela a potrebovala to.

Martin sedel za stolom a okolo neho všetci chlapi. Určite im dáva „školenie“, lebo každý chlap ho počúval s otvorenými ústami a sem tam ho niektorý potľapkal po pleci. A ja som bola ako pri výsluchu na Polícii. Len s tým rozdielom, že som dostávala aj tri otázky naraz a nestíhala babám odpovedať. A keď zapôsobila borovička v mojom žalúdku, priznala som každučký detail tej noci. Keď som si uvedomila, že mi každá baba závidí a som vlastne hviezda večera, bonzla som sa aj s tými tureckými  kamionistami a kolegom z roboty. Čuňáka a dědulu som zatajila.

To bola ale závisť, čo im sršala z očí! A niektoré sa tu začali priznávať tiež k nevere a občasným úletom. Ale len niektoré vedeli, čo je to kandaulizmus a ako si ho s Martinom vrchovate užívame. To však počul celý penzión, tak som im to nemusela dokazovať.

Z poobednej  turistiky nebolo nič a kolektívne sme ťahali hlboko do noci. Ani neviem o koľkej a ako sme sa dostali na izbu. To sme sa zas namazali ako dve prasiatka. Ešte si matne pamätám, že som mala hlavu v záchode a potykala som si s ním. Doobeda  bola kocovina a nevyhnutné balenie sa a po obede sme už vyrážali domov.

Ani sme nedorazili domov, zazvonil mi mobil. Volal švagor Rudo. Strašne zle som ho počula. „Martin, zastav a vypni motor! Volá Rudo a vôbec ho nerozumiem.“  To bol ale šok, keď som si vypočula tichý hlas Ruda. „Martin, oni sa vybúrali a všetci štyria ležia v krajskej nemocnici. Štartuj a ideme rýchlo tam.“

Sestra už bola po operácii hrudníka a niektorých končatín na pooperačnom a Rudovi práve operovali obe nohy. Chlapci boli celkom v poriadku a ošetrení spali na normálnej izbe. Ešte aby som upresnila. Jeden chlapec má 19 rokov a ľahké mentálne postihnutie a druhý 18 a stredné mentálne postihnutie. A ten starší vychodil aj nejaké špeciálne odborné učilište, či čo. Sestra bola pri nich od malička a brala za nich len nejakú opatrovateľskú almužnu. Rudo ťahal všetko a dobre zarábal a živil rodinu. Obdivovala som ju, aj Ruda, aký ťažký životný kríž si nesú. A teraz ešte toto.

Na druhý deň ráno som letela zase do nemocnice. Na dlhé naliehanie ma pustili k staršej sestre. Vôbec som ju nepoznala. „Prosím Ťa, Zuzka, postaraj sa o chlapcov. Nájdi moju kabelku a v nej sú kľúče od chalupy. Aj Rudo by mal mať druhé niekde pri dokladoch.“ Takáto prosba a pomoc sestre sa neodmieta a so slzami v očiach som jej prikývla.

Na ďalší deň doobeda sme s Martinom a oboma chlapcami vystupovali z nášho auta pred sestriným domom. Taký starší, čiastočne zrekonštruovaný a s velikánskou záhradou a altánkom uprostred. Však mu bol Martin mnohokrát pomáhať Rudovi na baráku a boli sme tu skoro ako doma. Chlapci sa nám vtedy motali popod nohy a už vtedy pri rekonštrukciách som si všimla, že sú dosť duševne zaostalý  oproti rovesníkom. Tak toto bude náš domov na niekoľko týždňov, kým sa tí dvaja nevrátia z nemocnice. Nemohli sme chlapcov zobrať do nášho bytu, tam to nepoznajú, a tak bolo len jedno riešenie. Ísť tam, kde to poznajú a cítia sa bezpečne. A nevybehnú na ulici pod kolesá nejakého auta. Na to boli dosť zaostalí, aby vedeli rozoznať blížiace sa nebezpečenstvo.

Ani som netušila, ako rýchlo si zvyknem a Martin tiež. Jemu však bolo jedno, do akého televízora čumí na futbal. Mňa hlavne brala tá velikánska záhrada, kde som sa aj patrične začala realizovať a vysádzať si aspoň kvietka pri plote.  Chlapci boli fakt nenároční, takí jednoduchí a detinskí. Základy hygieny mali, ale aj tak som ich niekoľkokrát denne musela upozorniť, aby si išli umyť ruky alebo si prezliecť špinavé oblečenie. Zafúľať sa vedeli za chvíľku. Práčka tu bola v permanencii každý deň. A blato bol ich najlepší kamarát. Poúčala som ich raz toto, raz iné. Aj keď som v konečnom dôsledku vedela, že to asi nemá vôbec význam. Žili si svoj život a vo svojom svete.

Najviac ma bavilo varenie. Čo som uvarila, všetko tí traja hladoši zjedli a hlavne ma vychvaľovali, že varím lepšie, ako ich mama. A oni boli hladní stále. A ja som stále vyvárala a piekla.

Jednu noc som sa zobudila a videla som svetelný lúč vychádzajúci z izby chlapcov. I keď to bola len stolná lampa, ale vedela som, že niektorý nespí. Tak som išla na kontrolu. Starší Rudko spal ako zarezaný a mladší Patrik sedel na posteli nahý a mierne si ho honil. Čo tomu chlapcovi ubrala príroda tam hore, pánbožko mu pridal dole. Tučný a dlhý vták, určite cez dvadsať čísiel. Stála som uprostred izby a nevedela, čo mám robiť. „Paťo, prečo nespíš. Zhasni tú lampu a okamžite do hajan!“ Bola som trošku prísna.

„Teta, ale mne sa nechce spať a tiež mi to z neho nestrieka.“ Tak úprimne a detinsky to povedal, že som v tej trápnej situácii bola na mäkko.

„A čo robí mama, keď Ti to… no … veď vieš…keď ti to nestrieka?“ a čumela som mu stále na jeho fantastický penis.

„Dá mi zacuckať“ a stále si ho pomaly honil, ako by som tam ani nebola.

„A čo ti dá zacuckať?, zase som sa priblblo opýtala.

„No cicík, teta. Mama tam už nemá mliečko, ale to mi pomáha a potom vystreknem.“ Zase to povedal tak úprimne, detsky, že som tomu hneď aj uverila, že sestra chlapcom takto pomáha. Vôbec som ju neodsudzovala. Mala oboch strašne rada a dala by za nich aj život, aj keď sú takíto.

Sadla som si na posteľ vedľa Patrika a jednu kozičku som si vybrala z nočnej košieľky. „A môj cicík ti pomôže?“ a súcitne som na neho hľadela. Sklonil hlavu k môjmu ňadru a nasal bradavku. Chytila som mu hlavu a držala mu ju na svojom ňadre. Beťár jeden. To nebolo cuckanie bradavky ako u novorodenca, ale brnkanie jazykom po bradavke. A priznávam, robilo mi to dobre a po chvíli som aj dole vlhla. Nedokážem rozkázať svojmu telu a cítila som sa trošku trápne.

„Patrik, keď budeš rýchlejšie s tou rukou robiť, nebudeš aj rýchlejšie… mno…striekať?“ Zase som sa priblblo opýtala, ale bez jeho žiadnej reakcie a odpovede. „Mama ti to tiež robí rukou?“, ďalšia trápna otázka bez odpovede. Nevedela som, čo mám robiť. Mám mu ho zobrať do ruky, čo ma veľmi lákalo, alebo sa len tak nechať dráždiť, čo tiež nebolo na zahodenie. A tak som ho len ískala po hlave a držala, ako hluchý dvere. Po chvíli Patrik zrýchlil dych aj onanovanie a začal vystrekovať semeno. To boli salvy! To som ešte v živote nevidela! Fascinovane som mu na neho hľadela a skončila som s počítaním pri číslici pätnásť. Martin dá tak max osem a tento cucák pätnásť! Uf, to bola podívaná. A stále mu stál, ako sviečka.

„A teraz už zaspíš?“ zase som sa hlúpo opýtala, keď ma prestal dráždiť na bradavke.

„Určite, teta, ďakujem“ a s detskou úprimnosťou si ľahol a prikryl sa paplónom.

Či som mala nejaké výčitky, čo som práve spravila? Vôbec žiadne. Možno tak trošku hrejivosť  pri srdiečku, že som chlapcovi pomohla. Vrátila som sa do spálne a pritúlila sa k Martinovi. Ten sa pootočil ku mne a ticho sa opýtal: „Kde si bola?“

Zobrala som jeho ruku a vsunula si ju do rozkroku. „Maťko, tu mám jeden problém a potrebujem ho súrne vyriešiť.“

Keď zistil, čo za potopu tam mám, hneď sa prebral a stvrdol, ale iba dole.. „A to sa ti ako stalo?“ humorne sa opýtal. Celé story s Patrikom som mu povyprávala a jasne, že ma divoko pomiloval. Obaja sme potrebovali vypustiť paru. Tak to je pre nás oboch ale novota?!  Hecuje nás incest! To zakázané a spoločensky neprípustné. A v tom bol ten hlavný impulz. Zakázané, neprípustné, rovná sa vzrušujúce.

Martin chodil do práce. Ja som dostala v práci neplatené voľno. Riaditeľ mal pochopenie a dal mi ho, pokiaľ budem potrebovať. Tiež zaregistroval tú strašnú búračku v televízii a súcítil s našou rodinou. Doobeda som robila okolo domu a chlapcov. Poobede, keď prišiel Martin z práce, brali sme ich na návštevu do nemocnice.

Štvrtý deň doobeda bolo pekné počasie a niesla som chlapcom malinovku do altánku. Patrik sa hral na konci záhrady, kde chlapci mali akýsi bunker, čo si postavili z dosiek a konárov. Rudko sedel v altánku a listoval si v nejakom časopise. Oblečené mal len tričko a trencle prehodené cez operadlo. „Tu máte malinovku“ a položila som dva poháre na stolík pred neho. Rudko práve pozeral na obrázok kočky v bikinách a vtáčik mu poriadne stál. Čo vtáčik, ten ho mal ešte väčšieho ako Patrik. Neriešila som to, že nemá oblečené trenky, len som mu fascinovane čumela do rozkroku . Škoda, že sú obaja takíto. Keby boli normálni a mali partnerky, tie by boli ale vrchovate spokojné s takou výbavou. Ale ich duševní stav ich diskvalifikoval od prípadného vzťahu s opačným pohlavím.

Ani som nedomyslela, čo mi vyšlo z úst: „ Páči sa ti tá teta na obrázku?“ a on len kladne kývol hlavou. „A už si dnes striekal?“ a záporne kývol hlavou. „Poď do domu, pomôžem ti.“ Zdvihol sa z lavice a išiel do domu. A ja za ním. Čo som neuvážene vyslovila, nedalo sa zobrať späť.

Zatiahla som ho za ruku do ich izby. Zhodila som tričko a podprdu a ľahla som si na jeho posteľ s vankúšom pod hlavou. Nádherne mu stál. Nevedela som utrhnúť oči od jeho vtáka. Rudko si ľahol ku mne a prisal sa mi k bradavke. To som už ale dole bola dávno vlhká až hrôza. Ja som ale nadržaná koza?!  Honil si ho a každú chvíľu sa mi ním oprel o stehno. Fantasticky vzrušujúce. Hladkala som mu hlavu a druhú ruku som si vsunula do nohavičiek. Strašne ma to tam svrbelo…  A keď som sa dotkla kliťáčika, tak mi to vyrazilo do celého tela a hlavy, až som skoro zavzdychala. Kusla som sa do pery a nenápadne som masturbovala s ním. Určite netušil a nevidel, čo robím s mojou rukou v nohavičkách. Úžasne som si to vychutnávala. Rudko zrýchlil dych aj pohyby rukou a celú ma ostriekal od tváre, cez prsíčka, bruško a posledné výstreky mi skončili na sukni. A ja som mu ho ešte utrela do mojej sukne. Aj tak bola celá od jeho semena. Koľko tam toho ten chlapec mal, to bolo neskutočné. A tie výstreky až na tvár…  Akoby nič sa zdvihol z postele, poďakoval mi a s polo naliatym vtákom sa zobral naspäť do altánku, ako by sa ani nič neudialo. Úplná normálka.

Ležala som tam ešte hodnú chvíľu a nevedela nájsť odpovede na milión otázok, čo ma napadali. Rozumná odpoveď však neprichádzala. Veď to bola príroda, čo ich ženie k tomu, čo robia. A milujúca matka im len pomáha. A ja som teraz ich matka, i keď v zastúpení.

Keď prišiel Martin z roboty, hneď sme išli do nemocnice na návštevu. Sestra aj Rudo už boli na normálnej izbe, iba na rozdielnych oddeleniach. Chvála bohu, že sa operácie podarili a bola tu nádej na skoré uzdravenie oboch.  Zohla som sa k sestre a zašepkala jej do ucha: „Chlapci sú úžasní a poslušní. Pekne nám to spolu ide. A ten cicík som im poskytla tiež“ a stisla som jej pevnejšie ruku. „Neboj, nikomu to nepoviem. Len sa ti musím priznať, že nás to oboch s Martinom hodne, ale hodne berie. Tak ma ten môj blázon pomiloval, keď sa to dozvedel, ako už dávno nie.“ Sestra mala slzy v očiach, silno mi stískala ruku a ďakovala pohľadom. Fakt som bola totál na mäkko a slzičky sa mi kotúľali po tvári.

Keď sme sa vrátili z nemocnice, chlapci utekali na záhradu a my s Martinom do domu. „Poď sem. Niečo Ti ukážem“ a ťahala som ho do kúpeľne. Zobrala som do ruky z prádelného koša moju sukňu a ukázala mu ju, aká je celá dolepená od semena. Martin len čumel a nemal slov. „A to ti urobil ktorý?“, nezmohol sa na rozumnejšiu otázku.

„To bol Rudko“ a premiestnili sme sa do kuchyne, odkiaľ sme mali pekný výhľad na záhradu a hrajúcich sa chlapcov.

„Vieš, že si perverzná zvrhlá mrcha?!“ a začal si rozopínať nohavice a ohol ma cez stôl. Nadvihol mi sukňu, nohavičky posunul na bok a zarazil ho celého do mňa. A ja som bola zase vlhká, až mi to tieklo po stehnách. To boli ale fofry, ako ma tam mrdal. Urobil ma trikrát, kým sa do mňa vystriekal. „A večer chcem vedieť podrobnosti. Teraz nám choď niečo uvariť. Ja si pustím telku“ a spokojne odkráčal do obývačky.

Normálka som si pospevovala pri šporáku a cítila sa úžasne. Či aj sestra to tak berie ako ja? A to, že to s chlapcami takto robí, vedel aj Rudo a nič jej nevyčítal. Len či aj ich to takto neskutočne vzrušuje, ako nás alebo je to len nekonečná materinská láska mojej sestry?

Večer v posteli som Martinovi popísala každučký detail, aj s mojimi pocitmi pri tom. A keď sme sa vášnivo pomilovali, zrazu sa opýtal: „Ako ďaleko to chceš nechať zájsť? Ja by som sa veľmi rád na to tajne pozeral, ako synovci obrábajú tetu.“ Takú veľkú pusu som mu dala, že nebolo treba nič ďalej vysvetľovať a spokojne sme obaja zaspali v objatí. My sme ale zvrhlíci! Keď toto vidí pánbožko, tak obaja skončíme v pekle. Aj tak sme obaja vedeli, že tam máme už dávno rezervované miesto a Svätý Peter nám nikdy neotvorí dvere do nebíčka. Žijeme len raz a nebíčko si robíme tu, na zemi. Čo keď náhodou to nebo a peklo neexistuje ….?

Na druhý deň mi nič iné nebehalo po rozume, ako dnešný večer, čo ma čaká a neminie. Ešte som si aj nalistovala môj menštruačný diárik a vychádzalo mi to, že dnes mám môj prvý deň plodnosti. A keď mám ovuláciu, moje telo je najviac pripravené na prijatie príjemného votrelca. Však som bola aj patrične vlhká celý deň. Nadržaná som bola až hrôza. Nechcela som si však pomôcť rukou alebo nejakou hračkou. Musím to vydržať do večera, a potom sa tomu maximálne oddám a užijeme si to s Martinom.

Večer boli chlapci vysprchovaní a len tak nahí pobehovali po dome. Im snáď stoja nonstop?, pomyslela som si. „Patrik, Rudko, na izbu, za chvíľu vás prídem skontrolovať.“  Martin si zobral fotelku a postavil si ju pred izbu chlapcov. Ja som po chvíli vošla dnu len v priesvitnej nočnej košielke naostro a pozorovala oboch, ako blbnú na jednej posteli. Nechala som svietiť len nočnú lampu na stolíku, aby nevideli v tme na chodbe Martina. Ten mal teraz perfektný výhľad na celé dianie v izbe cez poodchýlené dvere.

„Tak čo, junáci, už ste dnes striekali?“ a sadla som si k nim na posteľ.

„Áno, teta. Niekoľkokrát v bunkri.“ Trošku ma šokovala Patrikova úprimná odpoveď. Tak tam si to chodia robiť…

„A teraz ste ako na tom. Nechcete trošku pomôcť?“ a vytiahla som moje  štvorky z nočnej košele. Zvalili ma na posteľ a úplne prirodzene sa mi obaja prisali k bradavke. Každý z jednej strany. To som fakt nečakala, že na mňa takto zaútočia. Obaja začali masturbovať a ja som si dala tiež kolienka pekne na široko, aby mal Martin pekný výhľad, ako som strašne vzrušená a otvorená tam dole. A keď som zapojila aj moje prstíky na šuške, tiekla som ako jarný potôčik.

„Paťko, ľahni si na mňa“ a stiahla som ho na seba. Kolená som skrčila skoro až k brade a rukou som mu naviedla jeho vtáka k mojej vlhkej jaskyňke. Ani nezaváhal a vrazil ho do mňa. Úplný inštinkt prírody. Len so mnou sa začal točiť celý svet a nevedela som si ustrážiť moje hlasité prejavy pri každom útoku na moju delohu. Tak krásne plná som sa cítila. A keď po chvíli do mňa vystrekoval semeno, kŕčovite som si ho držala v sebe rukami nohami a urobila sa tiež.

Keď som si myslela, že toto bude konečná pre Patrika, mýlila som sa. Stále do mňa búšil a vôbec mu vo mne nezmäkol. To je paráda!, pomyslela som si a išla do ďalšieho finále. Dali sme to súčasne a pošvovými kontrakciami som ho drtila a vysala do seba. A on chcel stále pokračovať. „Pusti aj Rudka do tety“ a zvalila som ho zo seba. Rudko trošku zneistel, ale keď som si ho natiahla na seba, bol vo mne celý a nemusela som mu ani pomáhať. Neskutočne ma rozťahoval a pri každom príraze mi zatláčal moju citlivú delohu hlboko do mňa. Mravencov som mala v každučkom svale, točila sa mi hlava a pišťalo mi v ušiach. To živočíšno…!  To sa nedalo vydržať. Panvou som mu vychádzala v ústrety a tie čvachtavé zvuky, čo vydávali naše prirodzenia, to bola nádherná hudba pre každé uško. Ani Rudko to dlho neustál a ja som si užívala to cukanie jeho max naliateho penisu vo mne a každý výstrek na môj citlivý krčok delohy.

„Dosť bolo blbnutia, chlapci. Každý do svojej postele a hajať!“ Zahrala som to trošku na prísnu mamu.

A keď som zatvárala dvere, Patrik sa ozval: „Teta, to bolo super. Mama nám to robí len rukou.“

Zastala som a otočila som sa medzi dverami: „Keď to nikomu nepoviete, čo sa teraz stalo, tak si to na budúce možno zopakujeme. Ale nikomu ani muk! To je podmienka!“ a priložila som si prst na ústa.

To už Martin za mnou zatváral dvere a ťahal ma do spálne. Takéhoto v posteli som ho ešte nezažila a to už žijeme pekných pár rokov spolu…