Příběh vojáka

Bolo to za čias povinnej vojenskej služby pred rokom 89′.Volám sa Vlado a v tom čase som mal 26 rokov.Vojna ma neminula aj keď som sa jej vyhýbal ako len bolo možné.Dá sa povedať že aj kvôli odkladu som ukončil vysokoškolské vzdelanie(za čo som bol v neskoršom veku, a inom politickom zriadení veľmi vďační). Slúžil som a „bránil socialistickú vlasť‘ v Českých Budejoviciach.Som z dedinky blízko Košíc, a ako veľa odvedencov zo Slovenska(a zvlášť východniarov) som zakotvil práve tu.

Bol čas vianoc a ako jeden z pár vyvolených som dostal opušťák celkovo na štyri dni.Zajtra mal byť štedrý deň a ja som sa tešil domov ako malý chlapec, veď rodičov som nevidel už pol roka.Boli na mojej prísahe a strávili sme spolu možno pol hodiny. Počas balenia 85(vojenská cestovná taška) ku mne zrazu pribehol kamoš Miro.Aj on mal pridelený opušťák, no len na tri dni s nástupom od zajtra.V rukách držal dva vianočným papierom obalené balíčky.“Vlado prosím ťa vezmi tieto darčeky k nám domov“..prosil ma. Vysvetľoval..“Chcem aby mal môj syn ráno darčeky pod stromčekom, a večer prídem domov aj ja,to bude pre neho prekvapko“.Býval v Košiciach a bol môj dobrý priateľ od prímača.Čo som mal robiť,tak som teda súhlasil.Ubezpečil ma že domov zavolá aby ma očakávali.

Cesta vlakom ubiehala v kľude, po dlhom čase som si dal cestou pivo a sledoval zasneženú krajinu.Keď sme sa blížili na východ už bola tma a sneženie naberalo na intenzite.Keď som vyšiel pred železničnú stanicu tak som videl že toto už je ozajstná kalamita.V tej dobe vás nikto nebombardoval informáciami cez mobilný telefón s 4g sieťou ako dnes.Môj autobus domov odchádzal o 21:00, takže som mal dosť času na doručenie darčekov.Na moje počudovanie, a napriek zasneženým cestám mestský autobus premával.Síce v slimačom tempe,ale napokon som sa dostal na jedno z košických sídlisk.Podľa inštrukcií ktoré mi dal Miro som našiel správny panelák.Pred vchodom ma zbadalo pár miestnych ľudí. Odpratávali sneh(asi obyvatelia práve toho paneláka). Staršia žena z hlučika sa ma opýtala..“za kým idete?“.Povedal som meno ktoré som mal napísané na kúsku papiera…“Pavlínu XY“. Začala sa usmievať,…“Vy ste iste kamarát môjho Mirka, poďte ďalej“.

Chytila má pod ramenom a ťahala do vchodu.Kľúčom otvorila dvere bytu a posmelila k vstupu.Bol to starší panelákový dvojizbový byt s predizbou a umakartovým jadrom.S kuchyne spoza rohu vyšla mladá žena.Bola to krásna blondínka s nádhernými modrými očami a postavou.“Moje meno je Miro a som kamarát vašeho manžela“…povedal som,a ešte pekne pozdravil.Mladá žena mi podala ruku a predstavila sa..“ja som Pavla“.Zoznámil som sa aj s Mirovou mamou a teda Pavlínkynou svokrou.Staršia dáma očividne jednoduchšieho razenia, sa samozrejme hneď vyzvedala na dôvod mojej návštevy.Z ich nevedomosti som usúdil že sa asi Miro domov nedovolal(možno kvôli kalamite). Keďže som nikde nevidel ich synčeka,rozpovedal som im o čo ma Miro požiadal,a že zajtra by mal prísť domov aj on.Rozzipsoval som tašku a vybral balíčky.Opýtali sa kedy mi odchádza spoj domov, a keď sa dozvedeli že mám ešte tri hodiny času naliehali aby som ostal.“Vždy lepšie ako na stanici“..myslel som si, a vyzliekal si pri tom vojenský kabát.

Vošli sme do malej kuchynky kde mi ponúkli kávu a niečo pod zub.Vypytovali sa ma na Mira, ako sa nám na tej vojne darí, atď atď.Medzi tým prišiel od susedov aj chlapec pre ktorého boli určené darčeky.Mama aj žena sa na Mira veľmi tešili, no chlapcovi nič nenaznačili.Čas na nám rýchlo ubehol a tak sme sa rozlúčili,a ja som odišiel.Čakal som na autobus ktorý ma mal dopraviť na autobusku.On však neprichádzal, a ja som vedel že sa niečo pokašľalo.Rozhodol som sa že pôjdem pešo.Ovládal som všelijaké skratky cez mesto, no 1km bol v tom nečase nad moje sily.Prišiel som neskoro a vytúžený autobus domov mi frnkol pred nosom.Do štvrtej rána (kedy mi išiel ďalší autobus)sa mi nechcelo čakať na stanici plnej všelijakých pochybných ľudí.Tak som sa túlal po uliciach a premýšlal kam pôjdem.V tom nečase, a navyše deň pred štedrým dňom bolo skoro všade zavreté(dnes by sa to určite nestalo).Napadol ma len nočný podnik ktorý som videl cestou práve z toho sídliska odkiaľ som prišiel.Pomaly som prešiel zas tú istú vzdialenosť, a zapadol do skoro prázdneho podniku.Bol to klasický socialistický tmavý bar s farebnými lampičkami.Sedel som tam sám,dal som si niekoľko pív a nejaké to poldeci.Už málinko pod parou a unavený som čumel na nejakú budovateľskú sprostosť v telke.Mohla byť polnoc keď ma prebral z polospánku barman,…“Budíček vojačik!“… zakričal a poklopal ma po pleci.“Končíme, dnes už to nemá zmysel,v tom snehu sem už nikto nepríde“..oznamoval, a „slušným“ spôsobom naznačil aby som vypadol.

Čo som však mal robiť? Blúdiť v noci a mraze po nočnom meste?Alebo sedieť na stanici spolu s tulákmi a báť sa zadriemať?Na hotel som nemal,a tak ma napadlo ma len jedno riešenie (ktoré by ma asi na triezvo nenapadlo),o prenocovanie poprosiť u Mira doma.Mal som šťastie a vchodové dvere neboli domknuté.Ked som vyšiel po schodoch stal som pred dverami a v duchu si nacvičoval reč ktorú prednesiem.Nechcel som zvoniť a tak som ticho zaklopal.Zaklopal som aj druhý krát,o pár sekúnd som začul šramotenie zámku.Stála predo mnou Pavla iba v nočnej košeli do pol stehien.V byte bola tma.Medzi dverami som jej vysvetľoval čo sa mi stalo.Chviľu premýšľala a vpustila ma dnu.Nerozsvietila a povedala aby som šiel potichu za ňou nech nikoho neprebudím.Vošli sme do kuchyne.Rozsvietila svetlo na linke a vysvetlia že ma nemá kam uložiť jedine tu na rohovej lavici.A hlavne nech sa to nikdo nedozvie,aby sa nedostala do rečí.“Prídem vás zobudiť o tretej“.. povedala.Vdačne som súhlasil.Vtedy som si všimol že pod košeľou nemá podprsenku a stoja jej bradavky.Prinesla mi deku a malí vankúš.Keď sa natiahla aby uložila na lavicu vankúš vykukol jej zadoček.Mala vykrojené biele čipkované nohavičky.Zaželala mi dobrú noc a keď odchádzala pozeral som sa na jej krásnu postavu a nohy.Povyzliekal som sa do trenírok a ľahol si.Nevedel som zaspať,hlave sa mi hmýrili myšlienky o skazenom dni,Pavlinkynych bradavkách a bielych nohavičkách.Ženu som nemal skoro rok a v kasárňach sa len ťažko dalo plnohodnotne masturbovať. Trenky mi napol reagujúci vták.Vždy som bol hrdý na svoju veľkosť,oprel sa až o gumu ktorá ho držala vo vnútri.“Isto sa nikto nedozvie že som tu bol,len Pavla,“… a napadla ma trošku úchylná myšlienka že by som jej na deke mohol niečo nechať.Vytiahol som veľký tvrdý penis a začal masturbovať.Predstavoval som si akú má pičku a blížil sa k orgazmu.Vystriekal som dávku do deky.Bol som však taký unavený že som hneď aj zaspal.

„Vstávate už sú tri“.. začul som a pootvoril oči.Videl som Pavlínku ako na mňa divne hľadí.Vtedy som si uvedomil že ležím úplne nahý s trenkami pod kolenami.Deka leží na zemi,a čo je najhoršie mám rannú erekciu.Penis mi trčal tvrdý na kosť a tak som sa aj postavil.Zakrývajúc rukou len jeho hornú tretinu.Pavla hľadela na mňa a ja na ňu, úplne bez slova.Kútikom úst sa usmiala a priložila si ukazovák na pery na znak toho aby som zostal úplne po tichu.Pristúpila ku mne a odsunula mi ruku, chytila penis a začala mi pravidelne preťahovať predkožku cez naliatu hlavičku.Bol to úžasný pocit.Vzrušenie prešlo mojím telom a to sa naplo sa až na špičky.

Keď som sa osmelil hľadiac v Pavle do očí som ju pobozkal.Bozkávali sme sa dlho a ona mi ho stále honila.Náhle prestala a cez hlavu si pretiahla pyžamo.Ostala predo mnou len v tých bielych nohavičkách.Prisal som sa jej na bradavky a cmúľal ich.Pritlačil som ju chrbtom ku kuchynskej linke a ruku položil na venušin pahorok.Prsty som posúval som nižšie.Prestala ma bozkávať aj honiť a nadržane vystrčila rozkrok smerom ku mne.Keď som bol už medzi pyskami cítil som aj cez látku jej horúčosť a vlhkosť.Sama si stiahla gaťky a dala si moju ruku späť na kundičku.Mala ju zarastenú čiernymi chĺpkami ako bolo v tých časoch bežné.Prstom som krátko podráždil klitoris a vošiel do mokrej pičky.Zatvorila oči a užívala si ťahy ukazováka.Toto všetko sa dialo v úplnej tichosti,sem tam bolo počuť len mľasknutie našich úst alebo jej mušličky.Naznačil som jej aby si vysadla na pracovnú dosku linky.Chytil som ju za boky a pomohol vysadnúť.Moje ruky držali jej stehná a ona si sama nasadila žaluď medzi pysky.Pritlačil som a vošiel do nej do polovice dĺžky môjho údu.Bola mokrá ale stiahnutá.Určite nemala sex mesiace.Pritlačil som znova a už bol v nej skoro celý.Mala krásnu bucľatú kundu a penis sa zastavil až na jej krčku maternice.Do ucha mi šepla spolu so vzdychom..“božéé ty máš ale kokot“.Prirážal som do nej a obaja sme si striedavo pozerali do očí a na naše spojené pohlavia.Sledoval som ako na ňu prichadza nemý orgazmus.Zahryzla si do ukazováka a spolu s jej orgazmom mi popri penise vystrekla jej šťava a dopadala na podlahu.

Zložila nohy a pastavila sa držiac ma okolo krku.Znovu sme sa chvíľku lízali.Otočil som ju a strčil jej penis do premočenej buchty.Prirazil som len pár krát a zase striekala v orgazme.Penis vypudila z pičky a ostriekala si aj stehná.Kvapky dopadli aj na moje chodidlá.Musela byť veľmi vzrušená.Kľakla si na mokrú podlahu a vzala penis do úst.Pochopil som že ma chce dorobiť ústami.Fajčila naozaj skvelo,no vtom vrzli dvere.Do predsiene vyšla jej svokra..(to som zhodnotil podľa zvuku krokov).Vošla na wc.Držali sme sa nahý v objatí aby sme nevydali ani zvuk.Svokra vyšla z wécka a vošla do izby.Úplne som cítil ako si Pavla vydýchla,v tom šere sa zdalo že mala slzy na krajíčku.Pobozkal som ju jemne na ústa.Penis mi stále stál a tak som jej ho v tom objatí po stojacky strčil späť,znovu sa oprela o linku a moje trtkanie išlo do finále.Každým prírazom som jej viac rozťahoval krčok.Dávka semena ktoré som jej nastriekal priamo do maternice musela byť veľká, keď som zo slasťou vyťahoval už povednutý penis vytekalo jej z dierky.Zohla sa aby úplne očistila úd od zbytkov semena.Keď sme sa pobozkali, cítil som prvý krát svoju vlastnú chuť.

Kuchynka bola celá cítiť jebačkou.Povedala mi do ucha že to čo sa medzi nami stalo sa nikto nikdy nesmie dozvedieť.Sľúbil som jej to.Poobliekali sme sa a ona ma odprevadila k dverám.Vo dverách sme si ešte dali poslednú pusu.Cesta na stanicu mi ubehla ako v sne, a o necelú hodinu som sedel u nás doma v obývačke.

Prešlo možno päť rokov a vymenil sa aj politický systém.Šiel som po hlavnej ulici v Košiciach a niekto na mňa volá…“Vladóó“. Otočil som sa,a pozerám kto to nie je, môj kamarát z vojny Miro.Bol spolu s manželkou Pavlínkou a dvoma synmi.Ten menší mohol mať okolo štyroch.Zazneli klasické vety…“Ako sa máš?Kde pracuješ?Si ženatý?“ Pozrel som Pavle do očí,ona ich sklopila smerom k malému chlapcovi a pozrela späť do mojich.V tej chvíli som vedel že je môj…