Zmluva s diablom? – 4.díl

Časť 4. – Svadba

Zobrala som mobil a vytočila Maťka.

„Kde si zlatko?“
„Na izbe robím seminárku.“
„Si sám?“
„Áno.“
„Hneď som u Teba.“
„Tešííím.“

A trielila som na chalanský intrák. Zavrela som dvere na Maťkovej izbe a kým som prišla k jeho posteli, bola som nahá. Vrhla som sa na neho a prisala sa k jeho božským ústam. „Zlatko, pomiluj ma, prosííím. A nešetri ma. A striekaj, prosím Ťa, von. Blížia sa mi plodné dni.“ A prisala som sa mu zase na ústa.

Tie posledné vety som mu nemusela ani hovoriť. Z nás dvoch on bol ten zodpovedný. Veď keď si naposledy potykal Maťkov žaluď s krčkom mojej maternice, chcela som tie jeho výstreky cíti hlboko v sebe. Určite by mi striekal cez krčok až do maternice. Krásne sme sa milovali a po treťom čísle prišiel jeho spolubývajúci. Obliekli sme sa a ruka v ruke sme to išli rozdýchať von.

Na prechádzke sme šantili ako malé deti.  Len sa Maťko čudoval, kde som stratila nohavičky a čo robil ten tampón medzi mojimi nohami. No proste ženské záležitosti, Maťko. A na koniec večera? Marcela mi fakt po návrate od frajera ukázala tú jej poriadne rozjebanú  pičku. Čo pičku, poriadny tunel.  Zmohla som sa len na veľké „Wow“. Píča ju bolela, lebo gélik ostal u mňa v kabelke  a Marcela sa zamkla s tubou v kúpeľni.

 

Štátnice prebehli v strese, ale dali sme to obaja a po promócii sme sa na chvíľu rozbehli každý domov a potom  ma Maťko prišiel požiadať o ruku. Mamka bola nadšená a unesená budúcim zaťkom, za to otec si s Maťkom nesadol a nevedel prekusnúť, že stráca jedinú dcéru. Do dvoch mesiacov bola malá svadba, i keď sme sa nemuseli, ale mi sme chceli. V okresnom meste sme si našli obaja prácu učiteľov na základnej škole. Ja som mala učiť na prvom stupni a Maťko na druhom staršie decká. Od septembra sme mali začať zarezávať a tešili sme sa na prácu s detičkami.

Neďaleko školy bola nízka bytovka, kde bývala väčšina učiteľov a jeden dvojizbový bytík tam bol na predaj. Takú príležitosť sme si nemohli nechať újsť. Dali sme moje aj Maťkove úspory dohromady, niečo nám dala moja mama (otec o tom nevedel) a niečo Maťkov otec. V banke sme zložili akontáciu, vybavili hypotéku na tridsať rokov a byt bol náš.

Prvé noci sme spali na nafukovačkách a v spacákoch medzi holými stenami a s večerou z bufetu nie na stájáka ale na ležáka. Ako kedysi na intráku. Zaujímavé boli zvuky pri našom manželskom sexíku. Nemuseli sme sa už správať „potichu“ a naše vzdychy sa enormne ozývali prázdnym nezariadeným bytom. Väčšina susedov nás najprv spoznala akusticky a až potom fyzicky na schodisku alebo pred bytovkou.

So zariaďovaním to už bolo horšie, lebo nám ostali už len nejaké „drobné“, čo sme dostali ako svadobné dary. Internet a hlavne bazoš na mojom laptope bol stále v permanencii a začali sme zariaďovať. Postele, skrine, stôl, stoličky, kuchynskú linku, proste nábytok sme kúpili na bazoši za pár šupov. Horšie to už bolo so zaplatení dopravy do bytu. Tá už bola za plnú cenu.

Telku, ladničku a práčku sme sa rozhodli kúpiť nové na splátky, lebo starým používaným sme nedôverovali. A finančne sme boli na nule, i keď sme už pár mesiacov pracovali a zopár výplat nám už nabehlo na účet. Žili sme z ruky do huby alebo od výplaty k výplate. Na kino, diskotéky, zábavy, proste kultúru nám neostal ani cent. Ostali nám len večerné prechádzky do blízkeho lesa ale milovali sme sa a to bolo podstatné.

Do našej školy chodilo hodne detí z miestneho Detského domova. Aj ja som ich mala niekoľko v triede. A tak som sa spoznala s riaditeľkou Domova, ktorá keď videla, v akej sme finančnej situácii, ponúkla mi na polovičný úväzok upratovanie. Zobrala som to všetkými desiatimi, lebo zohnať hocijakú prácu v našom okrese bol obrovský problém. Je to tu taká hladová dolina, akých je na Slovensku neúrekom.

Doobeda som učila na škole, poobede upratovala v Domove a o deviatej večer som bola doma. Maťko tým bol najprv nadšený, že si finančne trošku polepšíme ale časom otočil. Asi som mu chýbala a keď som prišla večer unavená domov, nič zo mňa nemal. Vysprchovala som sa, navečerala, padla do postele ako mŕtvola a ráno zase do roboty. Sexík sa nám zúžil z denného na víkendový, ale aj tak sme boli spokojní a milovali sme sa možno ešte viac ako pred svadbou. Až na tú mužskú ješitnosť.Trápilo a zožieralo ho najmä to, že jeho ženuška donesie domov viac peňazí ako on. Ja som to tak nikdy nebrala a pre našu lásku by som dala život ale Maťko bol z toho smutný a flustrovaný.

Po roku spolužitia v našom hniezdočku lásky mi jeden večer celý nadšený ukázal vystrihnutý inzerát z novín: „Zoberieme do trvalého pracovného procesu šoférov na medzinárodnú kamiónovú dopravu v rámci Európy s flexibilnou pracovnou dobou. Taktiež prijmeme  závozníkov s možnosťou získania vodičského oprávnenia na kamióny na účet zamestnávateľa.“ Maťko celý žiaril: „A bol som sa na to u nich aj pýtať a nastúpiť môžem hoc aj zajtra. A ako závozník budem mať viac ako učiteľ na škole a ako kamionista dvakrát toľko čo teraz plus pekné diéty.“

Preberali sme to celý vikend. Všetko pre a proti. Vyhral proste rozum a hlavne peniaze. A tiež argument, že keby som náhodou otehotnela, z jeho príjmu a mojej materskej by sme po zaplatení hypotéky , splátok za spotrebiče a nákladov na bývanie a za energie nemali na slanú vodu a ešte by nám aj chýbalo. Vyrovnaný rodinný rozpočet by bol utópiou. A deti v budúcnosti sme chceli. Aspoň dve. Chlapca a dievča. A keďže som stále nebrala antikoncepciu, nešťastie alebo vlastne šťastie nás mohlo stretnúť „coby dup.“

Maťko bol však stále zodpovedný. Cez moje plodné dni používal poctivo gumu a aj mimo ne to do mňa nestriekal. Aj som ho o to pár krát prosila, že aspoň raz chcem zažiť ten pocit, keď sa do mňa muž vystrieka, ale jeho argument, že spermie vo mne môžu prežiť aj viacej dní a sme mladí a maximálne plodný a dieťa teraz by bola naša finančná smrť, vždy zvíťazila nad mojou túžbou.

Keďže boli prázdniny, Maťko sa dohodol s riaditeľom na okamžitej výpovede zo školy.

A tak Maťko začal brázdiť po Európe. Niekedy bol preč tri-štyri dni, niekedy týždeň a bolo aj také, že som ho nevidela aj 14 dní. Medzitým prišiel na dva-tri dni domov, niekedy len deň a už zase brázdil hlavne západnú Európu. Finančne sme si trošku polepšili a po dlhom čase sme boli aj v kine alebo v reštike si sadnúť len tak na colu alebo v cukrárni na zákusok. Potom začal jazdiť ako šofér  kamiónu a tešili sme sa, že konečne po dlhej dobe nejaké peniažky aj odložíme bokom.

Chýbal mi. Hlavne večer a v noci mi chýbal. Veď som bola mladá žena, ktorá už bola zvyknutá na pravidelný prídel sexu, a teraz som mala sexuálny pôst niekedy aj veľa dní za sebou. Ale keď bol Maťko doma, snažili sme sa to všetko dobehnúť.