Zmluva s diablom? – 6.díl

15+

Časť 6. – Garáž

Druhý deň prebiehal v pohode, doobeda som učila detičky a poobede upratovala v Domove. I keď som skoro všetky deti poznala, nevadilo mi to a volali ma pani učiteľka a nie upratovačka.

Pri príchode do bytovky som už bola poriadne hladná a unavená. Zo zvyku otvorila poštovú schránku a v nej zložený papier, ktorý som čítala za pochodu domov: „Pani učiteľka, zastavte sa dnes vo svojom záujme u mňa v dielni o22,00 hod., školník.“ Sadla som si v kuchyni a ešte raz prečítala. Čo ten starý páprda chce. Čo nepočká do zajtra, kým budem v škole. Býval v školskom byte so svojou moletnejšou ženou, ktorá tiež upratovala ale našu školu. Pri škole bola garáž s harampádim a za ňou mal miestnosť bez okien, takú menšiu kanceláriu. Párkrát som tam za ním bola, keď sme potrebovali niečo opraviť v triede alebo v kabinete. Správal sa vždy žoviálne, ponúkol sedenie, snažil sa naliať štamperlu. Všetko som odmietala a vybavovala len nevyhnutné veci. Však som aj videla, ako na mňa ten chlípnik pozerá. Skúšal to aj na ostatné kolegyne, ale všetky sme mu dali košom, i keď sme ho aj trochu ľutovali. Žiť s takou rebekou, ako bola jeho žena, asi nebola žiadna slasť.

Pozrela som na hodiny, bolo pol desiatej. Hodila som rýchlo niečo do seba a vybrala sa len tak v šľapkách za tým páprdom. Čo také neodkladné má. Za chvíľku som docupitala ku garáži, dvere boli odomknuté. Otvorila ich, bola tam tma, ale od dverí do kancelárie išiel lúč svetla. Prešla som harampádim v garáži a vošla do kancelárie. Svietila tam len tlmená stolná lampička a monitor počítača na malom stolíku. Letmo som pohľadom prešla miestnosťou. Skriňa bez dverí plná rôznych súčiastok, starý gauč, umývadlo, kôš, stará ladnička, stolička na kolieskach… Ešte raz pozriem na svietiaci monitor a tam napísané: „ Kľudne si sadni, daj si slúchadlá a pusti si film. Za chvíľu prídem.“

Sadla som si, nasadila slúchadlá, v ktorých išla akurát pesnička Stairway to heaven  od Zeppelinu, pekná pesnička, a klikla na ikonku „play“. To, čo sa tam spustilo mi vyrazilo dych. Ja vyberám zo skrine robertka, usadám na posteľ a robím sa s ním. V tom som ucítila na ramenách ruky. Mužské ruky. Strašne som sa zľakla. Chcela som sa otočiť, ale ruky ma pevne držali a prstom ukázali na monitor, nech pozerám. „Toto nemôžete“, asi som to povedala nahlas, lebo v momente mi dal prst na ústa: „Pšššt.“ Práve som sa dorobila na monitore. Ako to len niekto mohol natočiť. No jednoducho. Nezhasla som v spálni, keď som ho hľadala v skrini. A keďže bývame na prízemí, nie je problém niečo podložiť pod okno a už je vidieť do spálne.

Asi to bolo točené na mobile, lebo tam nebol dostatočný zoom a ťažko sa dalo identifikovať, kto sa to tam hrá s robertkom. „Ráno idem za riaditeľkou a všetko jej poviem, vy jeden úchyl:“ „Pšššt“ a znovu prst na ústa. Zobral myš do ruky a preklikol na world. Stále stál za mnou a podľa ruky som zistila, že to nie je školník. Na monitor napísal: „Budeš poslúchať“ a prešiel do  obrázkov. Cítila som jemný korenistý parfém, celkom príjemný ale tá ruka bola tmavá. Nebol to beloch. Asi róm. Asi mladý. Viac som neidentifikovala.

A potom klikol na prvý obrázok. To bol šok. Ja som ležala na posteli, nohy od seba, ruky tiež, úplne nahá, kliťáčik mi stál ako sviečka, niečo pod jeho hlavičkou, prsíčka tiež kolno hore, tiež podviazané bradavky a na bruchu nápis „Toto je naša kurvička.“ Zahmlelo sa mi pre očami a točila sa mi hlava. „Toto…“ a nezmohla som sa na nič ďalšie. V ústach mi vyschlo a stiahlo všetky dierky. Začal preklikávať ďalšie fotky a mne sa len točila hlava. Dokonca tam bola detailná fotka s mojou panenskou blankou s kliťáčikom, na ktorom som mala gumičku. Zostal na fotke, kde sa blaženo usmievam so zatvorenými očami a týčiacimi sa bradavkami s gumičkami. Ruky sa mi triasli a po chrbte mi tiekol pot.

Tak to je prúser. Otvoril ladničku, vytiahol fľašku s borovičkou, nalial jeden poldecák a posunul ku mne. Ani ma nemusel pobádať, kopla som ho do seba. Ešte nalial akýsi pomarančový džús a zapila som. Teplo sa mi rozlialo po žalúdku a začala som plakať ako malé dieťa. Prstami mi vošiel do vlasov a slabučko ma ískal.

Po chvíli som zdvihla hlavu k monitoru a on tam napísal: „Čo s tým urobíme?“

„Neviem.
Za koľko to predáš?“ už som šeptala a poťahovala nosom.
„Toto je nepredajné, toľko peňazí nemáš“ a silno klikol enter.
„A čo?“ zase som potiahla nosom.
„Budeš poslúchať a nikde sa to nedostane. Mám kópie a viem ich rozposlať kolegom, kolegyniam, susedom, na internet…Budeš poslúchať na slovo a nič sa Ti nestane. Nesnaž sa zistiť moju identitu, lebo potom to všetci budú mať v mailoch a mobiloch.“

Bola som v pasti. Hlava mi šrotovala ale nevedela som nájsť nejaké normálne riešenie. Nasadil mi slnečné okuliare. Otočil si ma so stoličkou a ja som v tom prítmí umocnenom okuliarmi zaregistrovala vysokého chalaňa asi v teplákovej súprave s kapucou na hlave. Do tváre mu nebolo ani za mak vidieť.

Stiahol si tepláky aj so slipami do pol stehien a vyletel mu odtiaľ tvrdý stojaci penis. Otvorila som úžasom a strachom ústa. Nebol ani tak hrubý za to určite cez dvadsať centimetov. Možno do dvadsať päť. Mierne ohnutý a s menším žaluďom do špičky. Chytil ma za temeno hlavy a pritiahol bližšie. Vedela som, čo chce.

„Toto ja nerobím ani manželovi“ zašeptala som a držala hlavu, aby ma nenabodol pusou na ten kolík.
„Budeš musieť, nemáš na výber.“

Prvýkrát prehovoril, ale so slúchadlami na ušiach a s muzikou som nevedela identifikovať ten hlas. Určite ho poznám alebo minimálne on mňa. Z prízvuku som vyčítala, že je to asi róm. Maximálne osemnásť, dvadsať ročný.

„Poslúchaj a nikde sa to nedostane.“ Ukázal na penis a päť prstov. Nepochopila som. Povolila som hlavu s jeho rukou stále na zátylku a blížila sa pusou k jeho žaluďu. Radšej mu ho vyhoním, napadlo ma v poslednej chvíli a zdvihla som ruky, že ho uchopím. Uchopil mi obe ruky a dal za chrbát. „Pekne ako v škole, ruky za chrbát“ a opäť zatlačil hlavu na zátylku.

Začala som pofňukávať, ale keď sa jeho žaluď dotkol mojich pier pustila som ho dnu. Našťastie bol čistý. Perami ho obopínala za žaluďom a nevedela, čo robiť. Keď ho rýchlo urobím, snáď mi dá pokoj. Urobila som silný podtlak, až zavzdychal. Jazykom som mu začala dráždiť uzdičku, začalo mu v ňom cukať  a už aj začal striekať. Pridržal mi hlavu, aby som náhodou neuhla. Ani som vlastne nechcela. Prvýkrát sa mi chlap vystriekal do úst, tak som to čakala, aké to je. Keď skončil, vypľula som to do umývadla. V ústach som mala divnú horkastú chuť. Cítila som sa veľmi ponížená. Dal mi pusu na čelo. Asi sa mu to páčilo, i keď tak rýchlo vystrekol. Musel byť poriadne nadržaný.

Zobral fľašu s borovičkou a nalial plný poldecák. Ani ho nemusel ponúkať, chňapla som po ňom a vyliala na ex do seba a zapila zbytkom džúsu. Vytiahol cigarety a ponúkol ma. I keď som fajčenie obmedzila na minimum, teraz mi padla vhod. Mentolka, super. Aspoň prerazí tú divnú chuť. Neprehovorili sme ani slovo. Ja som sa hanbila a on si to asi vychutnával. Moja prvá nevera. Ale či sa to dá nazvať nevera. Ježiši, čo keď bude chcieť viac?

Ťahala som cigaretu, ako by mala byť posledná v mojom živote. Zahasila ju a chcela sa spýtavo pozrieť hore, ale rukou ma zatlačil znovu na jeho už zase stojaci kolík. Ani som neprotestovala a začala znovu fajčiť, ako som najlepšie vedela, nech to mám čo najskôr za sebou. Zase sa mi dosť rýchlo vystriekal do úst, vypľula som to a zase pusa na čelo. Kopla do seba ďalšiu borovičku a tá už začala pôsobiť. Došlo mi všetkého ľúto, aj Maťka, čo je niekde na cestách a rozrevala som sa ako decko. Oboma rukami mi chytil hlavu a oprel o mierne  chlpaté brucho. Nevedela som sa utíšiť. Ako som tak fňukala, jeho penis sa zase postavil a dotkol sa mi brady. Zobrala som ho už bez reptania do úst a silno sala a jazdila jazykom po uzdičke. Zase to dlho nevydržal a striekal mi do úst teplé semeno. Teraz som ho dlhšie podržala v ústach, jazykom dôkladnejšie skontrolovala chuť a vypľula do umývadla. Zase mi dal pusu na čelo. Chcel naliať ďalší poldecák, ale odmietla som. Zapálila som si ďalšiu cigaretu a hľadala slová, ako z tejto šlamastiky. Už som sa ukľudnila a aj alkohol som silno cítila.

„Ako sa dajú zničiť tie fotky a video?“,  zašeptala som, lebo stále mi v ušiach hrala roková hudby. Prstom ukázal na zvädnutý penis, ktorý bol v kľude tak dlhý ako Maťkov v pohotovosti a ukázal päť prstov. Čo mi iné zbývalo. Chňapla som po ňom ústami a po chvíľke mu už zase stál. Hold mladý nadržanec  s továrňou na semeno. Už mu to trvalo dlhšie, i keď som sa snažila, ako som najlepšie vedela. Ale nakoniec zase vystrekol, ale už nie toľko semena. Vypľula som to a ústa som si vymyla vodou, kým on niečo ťukal na klávesnici počítača. Sadla som si, otočil ma k monitoru a začala som čítať. „Keď budeš pátrať, kto som, alebo keď zistíš, kto som, tie veci rozpošlem. Keď sem zajtra o 22,00 neprídeš, rozpošlem to. Keď nebudeš poslušná, rozpošlem to. A teraz vymaž všetko z PC a dobre za sebou zabuchni dvere.“

Do kapsy na sukni mi vložil nejaký papierik a zmizol. Ostala som sama. Rýchlo som sa spamätala a deletla všetko v PC aj v histórii. Len aby tam náhodou niečo neostalo. To by sa ten chlípnik školník čudoval.

 

Bookmark the permalink.

3 Comments

  1. 0

    Zajímavě napsané, ale do reality to má extrémně daleko, patří to do jiné kategorie. Dá se to číst, jen je tady zase čmoud s velkým pérem. Jako by to už nešlo jinak 😀

  2. 2+

    Určitě piš dál

  3. 1+

    Že je tam čmoud je fajn, bohužel hodně nám cuckoldům se to líbí a vzrušuje je ponížení od cikánů. Faktem bohužel je, že je opravdu moc nepravděpodobné, že by s nimi tolik lidí mělo doopravdy zkušenosti a ještě takovéto. Už jen z toho důvodu, že cikáni uvažují jinak a až na drobné výjimky nejsou schopni takovéto rafinovanosti.

Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *